Puzzle

Keď som bola naposledy na návšteve u našich kmotrovcov, skladali sme spolu s krstnou dcérou, Dorotkou, puzzle. Má tri roky a skladať puzzle patrí medzi jej obľúbené činnosti. Zo začiatku to vyzeralo trocha zúfalo. Rozsýpané malé časti obrázka, ktoré sami o sebe nedávali žiadny zmysel. Nemali sme predlohu, takže sme museli rozmýšľať, hľadať medzi mnohými kúskami ten, ktorý sa presne hodí na dané miesto, zapadne tak, že obraz bude dávať zmysel. Jedno malé puzzle sme nevedli nájsť. Hľadali sme, skúšali iné, ale žiadne iné sa nehodilo. Obrázok bol už skoro hotový a predsa nebol úplný. Chýbalo jedno malé puzzle. Jedno malé puzzle a predsa dôležité, aby obraz vynikol, aby bol kompletný a celistvý. Nakoniec sme ho našli skryté pod papierom. Nestratilo sa. Bolo blízko. Vložili sme ten posledný článok, posledné malé puzzle a tešili sme sa, že sme to zvládli a mohli objaviť príbeh. Naše spoločné úsilie, hľadanie a objavovanie došlo naplnenia až do posledného malého puzzle, ktoré dalo obrazu celistvosť a konečný zmysel.

Keď som o tom rozmýšľala uvedomila som si, že Kristovi učeníci, ktorí síce ako židia mali určité poznanie o Mesiášovi, ktorý mal prísť, nemohli pochopiť celý zmysel Jeho života naraz. Nechápali až do chvíle, keď bolo v tomto príbehu spásy položené posledné „ puzzle“. Posledný dôležitý moment, posledná dôležitá udalosť. Učeníci mali proroctvá, mali obraz Kristovho narodenia, vnímali momenty Jeho života, udalosti, ktoré s Ním zažili. Všetky tie chvíle vytvárali obraz Kristovho života, ktorý bol pre nich obdivuhodný aj keď niekedy ťažko pochopiteľný. No v konečnom dôsledku im to dávalo zmysel. Okrem posledných udalostí Jeho života. Odrazu tu boli momenty, ktoré nedeli vyhodnotiť, nevedeli ako s nimi naložiť. Akosi im tie články nezapadali to celistvého príbehu Kristovho života. Keď Krista odsúdili, viedli na popravu, keď zomrel- bol to obraz, ktorý im nedával zmysel. A predsa to všetko bolo tak ako malo byť. Aj moment zrady, aj momenty utrpenia, aj bolesť tela, duše a ducha, aj Kristov zápas, aj výkrik z kríža. Každá časť mala svoje miesto. Každý okamih Jeho života mal svoj zmyslel. Nakoniec prázdny hrob a skúsenosť so vzkrieseným Kristom. Keď s Ním potom ešte trávili čas, Kristus im spájal všetky výjavy, ukazoval a vysvetľoval zmysel všetkého čo bolo o ňom napísané o tom, čo sa malo stať. Ukazoval na zmysel a podstatu každého „článku“ príbehu. A predsa to ešte nebolo všetko. Až udalosť zoslania Svätého Ducha bol „článok“, na ktorý bolo treba chvíľku počkať kým bol vložený do príbehu spásy. Ale bez neho obraz nebol celistvý. Potom učeníci videli celok. Až potom pochopili, poznali a vydávali svedectvo. Objavili zmysel Kristovho života v Jeho utrpení aj víťazstvách. Pochopili, že sú súčasťou toho príbehu, lebo spasenie sa týka ľudstva. Aj ich samotných.

Kristov príbeh, príbeh spásy je nám vyskladaný pred očami ako obraz a to cez príbehy zjavené v Písme - Biblii. A predsa sa pre nás ten obraz stane len predmetom rozjímania a obdivu, kým nepochopíme, že sme jeho súčasťou. Že to nie je len neosobný obraz, ktorý odovzdáva informáciu, ale že je to živý príbeh, ktorý má pokračovať v živote každého z nás. Celý príbeh spásy, ktorý vrcholí Kristovým vzkriesením a potom zoslaním Svätého Ducha pochopíme až vtedy, keď prijmeme, že náš život- môj aj tvoj, patrí do toho príbehu. Je súčasťou obrazu, je „článkom“, ktorý má svoje miesto. Lebo aj pre mňa a pre teba Kristus trpel aj zvíťazil. Ním vybojované spasenie je tu aj pre teba. Keď to pochopíš a prijmeš, nájdeš zmysel a Kristov život ti ožije, lebo Jeho príbeh bude pokračovať v tvojom príbehu. Tvoj život naberie iný rozmer, lebo poznáš milosť, lásku a pokoj prichádzajúci z Božieho odpustenia. Pochopíš, že bolesť aj radosť, smiech aj slzy sú súčasťou príbehu. Všetko má zmysel , ktorý objavíš, keď prijmeš, že si súčasťou príbehu.