Krátko o živote

Niekedy k životu netreba veľa
len pár milých riadkov a dotyk anjela.
Len trocha červene na zblednutom líci,
záblesk chvenia duše, pohľad na ulici.

Niekedy pridaj kúsok nehy,
Netráp sa z pádov, to stmeľuje brehy.
Oddaj sa láske, ktorá tvorí nové,
so zmyslom v srdci na prázdnom ostrove.

Čakáme pramálo
v tej túžbe milovať.
Strácame priveľa
v strachu neriskovať.
Zatvárame brány
pred krehkosťou času
nenecháme dozrieť
do plnosti klasu...

Niekedy k životu stačí len túžiť,
ochotne  poddať sa a iným slúžiť.
Brnenie ťažkostí dať v odvahe dole,
v moci neba vstúpiť na bojové pole.

Niekedy k životu treba vedieť ľúbiť,
nestačí hovoriť,  len v slovách sa snúbiť.
Odpustiť s ľahkosťou, kým slnko zapadne,
priľnúť sa oddane a nenechať na dne.

K životu treba vidieť Teba,
poznať, že Tým si, Tým si čo treba-
víťazstvo v temnote a záchrana duše,
láska, čo buráca nie len ticho kluše.

V tej túžbe milovať
chcem čakať veľa.
V odvahe riskovať
stratiť hoc seba.
Pred krehkosťou času
brány si otvoriť.
Dozrieť v plnosť klasu
životom nechať žiť...
milosťou nechať žiť...