Na ceste

Rozbitý pohár, rozbitý džbán,
z úlomkov črepín obraz skladám,
do ticha vkladám spomienok pár, zavolám.
Dotyky chladia, na duši mráz,
svetlo len planie, stráca svoj jas,
vrátiť chcem chvíle tých detských čias, lásku v nás.

Zavolám do chmúrnych dní: „túžbou srdca si ty!“
Hoc nevidím nebo sa chvieť, budem bdieť.

Na prašných cestách hľadám stopy,
kde si ma niesol, kde si bol ty,
v hlave mi víri otázok pár, teba hľadám.
Túžby, čo vkladáš do srdca nám, prečo ich často nerozoznám,
prečo sa mýlim, prečo padám, keď ťa hľadám?

Zavolám do chmúrnych dní: „láskou srdca si ty!“
Hoc nevidím, nebo sa chvieť budem bdieť.
Zavolám do chmúrnych dní: „túžbou srdca si ty!“
Hoc nevidím, nebo sa chvieť budem bdieť.

Nevzdám sa, nezlomí nádej čas.
Vyrastie, dozreje láska v nás ... dozreje láska v nás.
V údoliach, na štítoch stále viem,
nenecháš, nepustíš, nie si sen ... nie, ty nie si sen.
Blízko si tým, ktorí hľadajú
aj v čriepkach života snívajú ... aj v čriepkach snívajú.
V údoliach, na štítoch stále viem,
nenecháš, nepustíš nie si sen... nie, ty nie si sen
Bože viem...

Rozbitý pohár, rozbitý džbán,
z úlomkov črepín obraz skladám,
do ticha vkladám spomienok pár, zavolám.

Zavolám do chmúrnych dní: „láskou srdca si ty!“
Hoc nevidím, nebo sa chvieť budem bdieť.
Zavolám do chmúrnych dní: „túžbou srdca si ty!“
Hoc nevidím, nebo sa chvieť budem bdieť.